Obezita – ako s ňou zatočiť?

O veľkom vplyve výživy na zdravie človeka niet v súčasnosti pochybností. Napriek tomu sa často dopúšťame stravovacích zlozvykov, predovšetkým v oblasti zloženia stravy, jej množstva, vyváženosti a biologickej hodnoty. Úlohou správnej výživy je zabezpečiť prevenciu vzniku nutričných deficitov, dosiahnuť vysokú funkčnú výkonnosť organizmu a zabezpečiť prevenciu tzv. civilizačných chorôb.

Pod pojem nesprávna výživa zahŕňame nielen nevhodnú skladbu stravy, t. j. nevhodný výber a kombináciu jedál, ale aj nesprávny spôsob stravovania, t. j. režim prijímania stravy, ako aj nevhodne pripravovanú stravu, často s vysokou energetickou hodnotou. Tieto faktory sa významne podieľajú na vzniku a rozvoji tzv. civilizačných chorôb. V posledných desaťročiach mnoho ľudí zmenilo životný štýl a svoje stravovacie návyky pod vplyvom vývoja a modernizácie vo všetkých sférach ľudskej činnosti a zvýšených nárokov na ľudskú existenciu. Obvyklý denný časový nutričný rozvrh sa radikálne zmenil. Rozdelenie jedálnička do troch hlavných jedál a dvoch medzichodov sa dostalo do ústrania, hlavne chýbajúce a dôležité raňajky, ktoré nahradili rýchly, neadekvátny a nutrične nevhodný obed, a, paradoxne, nutrične a energeticky bohatá večera, ktorá v konečnom dôsledku uspokojí nutričné potreby organizmu z hľadiska kvantitatívneho, často však nie z hľadiska kvalitatívneho, v dôsledku čoho má takáto večera viac negatívnych ako pozitívnych aspektov.

Do popredia sa dostal fenomén súčasného rýchleho stravovania – fastfood, prinášajúci rýchly a ľahko dostupný spôsob na dosiahnutie nasýtenia a uspokojenia pocitu hladu, avšak s nevhodným zastúpením živín a mikronutrientov. Tieto charakteristiky zvyšujú riziko obezity.

Vedeli ste, že…?
Obezita je závažné chronické ochorenie spôsobené zmnožením (ukladaním) telesného tuku. Je však potrebné rozlíšiť, či ide o primárnu alebo sekundárnu obezitu. Bezprostredná príčina primárnej obezity tkvie v pozitívnej energetickej bilancii, t. j. v takom príjme energie potravou, ktorý prevyšuje výdaj energie na životné procesy a prácu, fyzickú aktivitu či cvičenie. Nadbytočné energetické zdroje sa ukladajú v tukovom tkanive, vedú k jeho zväčšeniu, a teda k obezite. Ako sekundárna obezita sa označuje nadmerné množstvo tukového tkaniva vtedy, keď je jedným zo znakov niektorej známej základnej choroby. Sekundárna obezita je zriedkavý jav. Odlíšenie sekundárnej obezity od primárnej má značný význam, lebo prognóza a terapia týchto dvoch stavov sú výrazne rozdielne.

Na základe odborných štúdií sa potvrdilo, že telesná hmotnosť jedincov je geneticky podmienená. Prudký nárast výskytu obezity v populácii za posledných 20 rokov však jednoznačne naznačuje, že okrem genetických faktorov, ktoré ovplyvňujú telesnú hmotnosť jedincov v 50 až 70 %, sa na tomto nežiaducom trende zúčastňujú ďalšie rizikové faktory, napríklad zníženie pohybovej aktivity, zmena životného štýlu, ľahká dostupnosť stravy s vysokým obsahom tukov, sociálno-ekonomické faktory, ako sú vzdelanie, finančné zabezpečenie.

Existujú štyri základné príčiny obezity:

• genetické faktory; približne 25 – 35 % celkovej hmotnosti človeka predstavuje tukové tkanivo, ktoré je dedične podmienené (obezita u obidvoch rodičov je spojená s 80 % rizikom jej vzniku u detí, ak ju má len jeden rodič, riziko je 40 %);
• o tom, že obezita je silno geneticky podmienená, svedčí jej častý familiárny výskyt (relatívne riziko pre súrodencov je 3 – 7 %);
• príjem potravy (prejedanie sa, nepravidelná strava, nesprávne zloženie potravy);
• výdaj energie (nedostatok pohybu, sedavý spôsob života).

Medzi rizikové obdobia rozvoja obezity patria:

• obdobie dospievania, predovšetkým u dievčat (asi 30 % 36-ročných žien udáva vznik obezity v období dospievania, zatiaľ čo iba 10 % mužov v tomto veku dáva začiatok svojej obezity do obdobia adolescencie);
• obdobie tehotenstva a šestonedelia;
• obdobie menopauzy;
• v dospelosti s rozvojom obezity často súvisia okolnosti, ktoré vedú k zmene stravovacích a pohybových návykov: nástup do zamestnania, založenie rodiny, rodinné či pracovné problémy, ukončenie športovej činnosti, dlhodobé ochorenia, úrazy, odchod do dôchodku;
• obdobie, keď jedinec prestane fajčiť;
• obdobie užívania liekov, ktoré môžu ovplyvňovať telesnú hmotnosť.

Obezita je sprevádzaná radom závažných pridružených ochorení, ako sú:

• diabetes mellitus (cukrovka),
• hypertenzia (vysoký krvný tlak),
• ischemická choroba srdca a infarkt myokardu,
• poruchy tukového metabolizmu (zvýšená hladina cholesterolu a tukov v krvi),
• nádorové ochorenia (hlavne rakovina hrubého čreva a prsníka),
• ortopedické ťažkosti (bolesti pohybového ústrojenstva, artróza kĺbov),
• ochorenia žlčníka,
• psychické poruchy,
• poruchy dýchania počas spánku,
• gynekologické poruchy (poruchy plodnosti, defekty plodu, poruchy hormonálnej rovnováhy).

Komplikácie obezity

Prostriedkom redukcie hmotnosti je trvalá zmena nevhodných stravovacích návykov obézneho. Patrí sem napríklad získanie kontroly nad podnetmi na jedenie, stravovanie len v štandardných časoch, v pokojnom prostredí, nakupovanie potravín len podľa vopred zostaveného zoznamu, nenechávanie nevhodných „lákavých“ jedál (napr. saláma, čokoláda) voľne dostupnými. Ďalšími položkami je získanie schopnosti odhadovať energetickú hodnotu potravín a začlenenie celej rodiny, nielen obézneho, do redukčnej životosprávy a procesu chudnutia

Liečba obezity je veľmi náročná. A čo je dôležité, musí byť celoživotná. Z tohto hľadiska sa terapia obezity člení na dve etapy. Prvou etapou je znižovanie nadmerných tukových zásob, druhou je udržiavanie dosiahnutého stavu. To si vyžaduje trvalú zmenu v doterajších stravovacích a pohybových návykoch obézneho, teda nízkoenergetická diéta a zvýšená fyzická aktivita. Podstatou nízkoenergetickej diéty je obmedzenie príjmu tukov, zníženie príjmu jednoduchých cukrov, dostatočný príjem bielkovín, zabezpečenie príjmu vitamínov a minerálnych látok. Prísna nízkoenergetická diéta je strava obsahujúca maximálne 800 – 1 200 kcal na deň. Nutnou podmienkou je zabezpečenie prívodu aspoň 1 g bielkovín na 1 kg optimálnej telesnej hmotnosti s vysokou biologickou hodnotou. Maximálna prípustná dĺžka aplikácie nízkoenergetických diét je 12 mesiacov.

Zvýšená fyzická aktivita prispieva k úbytkom hmotnosti z nízkoenergetického stravovania, mení pomer medzi aktívnou telesnou hmotou a tukovým tkanivom v prospech aktívnej telesnej hmoty, podporuje udržanie zníženej telesnej hmotnosti, zlepšuje celkovú kondíciu. Forma zvýšenej fyzickej aktivity závisí od veku obézneho, od stupňa obezity a od pridružených chorôb. Prvým krokom môže byť zintenzívnenie bežne vykonávaného telesného pohybu, napríklad používaním schodiska namiesto výťahu, verejnej dopravy namiesto osobného auta. Ďalším a rozhodujúcim prostriedkom je hodina chôdze denne alebo 40 minút aeróbneho cvičenia 3 – 4 razy do týždňa. U obéznych s postihnutím váhonosných kĺbov chôdzu nahradzuje bicyklovanie (prípadne doma na rotopede, bez rizík a problémov súvisiacich s dopravnou premávkou) alebo plávanie.

Podľa všeobecných odporúčaní pri zmene spôsobu stravovania treba dodržiavať tri pravidlá:

• jesť menej tuku a rafinovaného cukru (optimálna je strava s maximálne 30 % obsahom tuku);
• znížiť množstvo kalórií, ktoré sa denne konzumujú (optimálne je zníženie 500 – 600 kalórií denne);
• jesť tri nutrične vyvážené jedlá denne + nízkokalorické desiate s nízkym obsahom tuku. Vynechávanie jedla spomaľuje chudnutie!

Je potrebné uvedomiť si, že:

• diéty s rýchlym poklesom hmotnosti vedú hlavne k úbytku vody a svalovej hmoty a k malému úbytku tukového tkaniva;
• rýchle diéty dávajú prednosť kvantite (množstvu úbytku kilogramov) pred kvalitou chudnutia;
• lekársky výskum ukázal, že rýchle chudnutie je nezdravé a je sprevádzané vysokým rizikom opätovného priberania; všeobecne sa odporúča, aby začiatočné zníženie hmotnosti nebolo väčšie ako 10 % z aktuálnej hmotnosti a priemerný úbytok hmotnosti by mal dosahovať až 500 g za týždeň;
• zníženú hmotnosť o 10 % sa treba snažiť udržať najmenej 3 mesiace; telo potrebuje tento stav na to, aby si zvyklo na novú hmotnosť a upravilo si podľa nej metabolizmus, potom treba pokračovať v chudnutí;
• na stratu 1 kg treba spáliť o 30 000 kJ viac, ako bolo skonzumované.

Redukčná diéta je fyziologicky plnohodnotná. Sú v nej zastúpené bielkoviny, ktoré telo nevyhnutne potrebuje, ale aj sacharidy a tuky, aj keď sú výrazne obmedzené. Diéta je teda energeticky limitovaná, s nutnosťou zvažovať zaradenie mnohých potravín do jedálnička.

Podávame celozrnné druhy pečiva (ak vôbec), obmedzujeme, príp. vylučujeme cukor, med a všetky potraviny, ktoré cukor obsahujú. Pri voľbe nižšieho obsahu tukov v diéte nemožno používať tuk, maslo, nátierky a pod. na natieranie chleba a pečiva bez obmedzení. Ich množstvo sa radikálne obmedzuje. Uprednostňujeme podávanie rastlinných olejov s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín (repkový, slnečnicový, sójový, olivový – do šalátov na studeno). Vylučujeme podávanie živočíšnych tukov – bravčovú masť, loj, maslo. Z mäsitých pokrmov sú pri redukcii hmotnosti vhodné chudé druhy mäsa, napríklad kurča, králik, morka (na inšpiráciu: sú vhodné napríklad kurča na paprike, kurča na rajčiakovom pretlaku, kurča dusené na zelenine, kurča na šampiňónoch, kurča plnené, zaprávané kurča so zeleninou), chudé hovädzie zadné, teľacie, bravčové zo stehna, karé, zverina, ryby ako pstruh, šťuka, losos, treska. Vhodné sú aj hydinové špeciality.

Nevhodné sú zasa tučné druhy mäsa (hus, kačica, baranie mäso, divina, bravčový bôčik, krkovička, kapor, sardinky, údeniny, suché salámy, huspenina, oškvarky, jaternica, klobásy, špekáčiky, tlačenka, nakladané ryby v majonéze, kaviár, sardelové filety, tzv. slanečky, lieň, sumec).

Jedlo podávame 5- až 6-krát denne, pričom niektoré chody (desiata, olovrant, druhá večera) tvorí len ovocie, zelenina alebo tekutina. Jedálny lístok má byť bohatý na prísun ovocia a zeleniny. Do jedálneho lístka zaraďujeme ovocné a zeleninové odľahčovacie dni. Surová strava má veľký objem a chorý nemá po požití taký pocit hladu. Vysoký príjem vlákniny navyše pomáha pohybu čriev, čím bojujeme proti zápche, ktorá je častou komplikáciou obezity. Nezabúdame na dostatočný príjem tekutín v priebehu dňa, a to 1 500 – 2 000 ml denne (minerálne vody, čaje).