Anémia – keď v tele chýba železo

Jednou zo závažných chorôb, ktoré postihujú všetky vekové kategórie, najmä však deti, a výrazne ovplyvňujú psychický a mentálny stav človeka, je anémia (chudokrvnosť). Ide o chorobu spôsobenú nedostatkom železa (nielen) pri tvorbe červených krviniek.

Železo má pre organizmus nesmierny význam, preto s ním hospodári veľmi šetrne. Dokáže ho efektívne využiť, dokonca aj po rozpade nefunkčných červených krviniek, čím sa zabezpečuje jeho „recyklácia“. Aj keď sa nám zdá, že žijeme v krajine s dostatkom potravy a kvalitnou výživou obsahujúcou všetky elementárne prvky, až 10 % európskej populácie trpí anémiou a len štvrtina tehotných žien nemá problémy s nedostatkom železa v organizme počas gravidity.

Vedeli ste, že…?
• V tele zdravého dospelého človeka je približne 3 – 5 g železa.
• Denne stratíme asi 0,4 – 0,8 mg železa v dôsledku olupovania črevného epitelu, potenia, močenia, ale aj krvácania (poranenie, menštruácia).

Pri tejto diagnóze však treba rozlišovať, o aký typ ide. Môže ísť totiž o anémiu:
• spôsobenú nedostatkom železa (sideropenická anémia),
• spôsobenú nedostatkom vitamínu B12 (perniciózna anémia),
• spôsobenú nedostatkom kyseliny listovej/vitamínu B9 (megaloblastická anémia).

Železo prijímame stravou

Prvý spomenutý typ straty železa je najčastejší. Hlavnými príčinami nedostatku železa v organizme je jeho zvýšená potreba v špecifických obdobiach alebo situáciách, akými sú rast, tehotenstvo a dojčenie, ďalej nesprávna výživa založená na nepravidelnosti v príjme potravy, ktorá je súčasne nevyvážená a chudobná na potraviny obsahujúce vysoký podiel železa. Medzi ďalšie príčiny patrí porucha vstrebávania železa v čreve z rôznych príčin a tiež nadmerné chronické (dlhodobé, skryté) straty krvi.

Vedeli ste, že…?
U detí sa napríklad v prípade nedostatku železa stretávame s tzv. syndrómom pica, čo je nutkavé pojedanie hliny, škrobu alebo papiera, prípadne iných nejedlých vecí.

Optimálne sú živočíšne zdroje potravín, pretože obsahujú tzv. hemové železo, ktoré je v tele lepšie využiteľné (na úrovni 30 %). Vieme ho získať aj z rastlinnej potravy, ide však o nehemové železo, ktorého využiteľnosť v tele je len na úrovni 1 – 5 %. Časť železa vie organizmus získať aj zo starých odumretých červených krviniek, ktoré sa po 120 dňoch existencie a funkčnosti rozpadajú.

Perniciózna anémia súvisí s nedostatkom vitamínu B12. Príčinou môže byť napríklad zápal žalúdočnej sliznice. V žalúdku sa netvorí dostatok vnútorného faktora, ktorý je zodpovedný za vstrebávanie vitamínu B12. Bez neho si telo nedokáže efektívne tvoriť nové červené krvinky. Ďalšou príčinou jeho nedostatku je podvýživa následkom zníženého príjmu potravy alebo nesprávneho zloženia stravy. Typickým príkladom je prísne vegetariánske stravovanie, ktoré je deficitné okrem iného aj na vitamín B12.

Megaloblastická anémia je zasa typ anémie, pri ktorej produkuje kostná dreň štruktúrovo abnormálne červené krvinky, ktoré sú príliš veľké a nedozreté. Keďže nie sú zrelé a nemajú vhodný tvar na viazanie kyslíka, nevedia ho efektívne prenášať do celého tela. Medzi najbežnejšie príčiny vzniku tohto typu anémie patrí nedostatok vitamínu B12 a vitamínu B9 (kyseliny listovej). Nedostatok kyseliny listovej môže byť spôsobený zvýšenou spotrebou v tehotenstve a v období rastu, pri nádorových chorobách (nádory potrebujú na znásobovanie počtu svojich buniek kyselinu listovú), poruche príjmu pri alkoholizme, niektorých črevných ochoreniach (celiakia) alebo v rámci podvýživy. Ohrození sú aj pacienti v dialyzačnom programe.

Dôležitá je kvalita stravy, nie kvantita

Typickými príznakmi anémie sú bledá pokožka, únava, poruchy sústredenia, vyčerpanosť, nechutenstvo, lámavosť nechtov, vlasov, zimomravosť, malá odolnosť voči infekciám, sklon k mdlobám, kruhy pod očami, búšenie srdca, niekedy aj zvýšenie telesnej teploty a opuchy dolných končatín. Nedostatok iónov železa u detí spôsobuje zhoršenie neurologického (nervového) a intelektuálneho (rozumového, psychického) vývoja, celkové výrazné zaostávanie vo vývoji.

Prevenciu vzniku anémie je možné zabezpečiť v prípade, že ide o typ, ktorý súvisí práve s nedostatkom železa, kyseliny listovej alebo vitamínu B12 v strave. Vyvážená a pestrá strava je jej najlepšou prevenciou a je založená na príjme dostatočného množstva všetkých živín. Prijímanie veľkých porcií jedla ešte neznamená, že sa u jedinca nemôže vyvinúť anémia. Kvantita ešte nezaručuje kvalitu, a preto sa anémia nezriedka odhalí aj u obéznych jedincov.

Diétny príjem a potreba železa sú skutočne malé – okolo 10 mg za deň –, a preto patrí medzi tzv. mikronutrienty. Závisí pritom od veku a stavu pacienta. Historicky boli nedostatkom železa ohrozené hlavne mladé dievčatá a tehotné ženy, chorí s celiakiou, atrofiou žalúdka a vegáni. Zdrojmi železa v strave sú zo 40 % cereálie, z 25 % mäso a zelenina z 15 %. U niektorých osôb prevažuje príjem železa mäsom a vnútornosťami, napríklad konzumáciou pečene. Dnes sú už na trhu dostupné aj fortifikované cereálie (obohatené o zložky, o ktoré prišli počas technologického procesu alebo ktoré im prirodzene chýbajú).

Kuracie mäso ako zdroj železa a vitamínu B12

V otázke príjmu železa je však veľmi podstatný jeden fakt, a to jeho vstrebateľnosť a využiteľnosť v tele. Vstrebateľnosť hemového železa (živočíšna potrava) je menej ovplyvnená zložením potravy ako vstrebateľnosť nehemového železa (rastlinná potrava). V rastlinách sú prítomné látky, napríklad kyselina fytová, šťaveľová, ale aj fosfáty, ako aj z iných príčin preferovaná vláknina, ktoré významne znižujú vstrebávanie iónov železa z prijatej potravy. Pomerne známa je zlá vstrebateľnosť železa z obilnín, celozrnnej múky, zo strukovín, z kukurice i ryže. Čaj znižuje vstrebateľnosť železa až trojnásobne. Podobný tlmivý účinok na vstrebávanie železa má aj mlieko a kakao. Pomarančová šťava obohatená o vitamín C (kyselina askorbová) podávaná po konzumácii jedla zasa, naopak, zvýši vstrebateľnosť železa až dvojnásobne. Podobný účinok má aj kyselina jablčná, niektoré aminokyseliny a sacharidy. Ak k bezmäsitému jedlu pridáme potravinu s obsahom vitamínu C (napr. mrkva s citrónom), zvýši sa vstrebateľnosť železa takmer až štvornásobne. Mäso a ryby obsahujú aj promotéry vstrebávania a ovplyvňujú i vstrebávanie nehemového železa z cereálií. Hlavnými zdrojmi železa v potrave sú teda mäso, mäsové výrobky, vnútornosti (pečeň, slezina), vaječný žĺtok a listová zelenina.

Potraviny bohaté na vitamíny a železo sú:
• zelenina a strukoviny – sú základom prísunu kyseliny listovej, najmä v surovej forme; špenát, cvikla, šošovica, hrášok, bôb, sója sú bohaté na železo;
• orechy, pistácie a slnečnicové semienka sú bohaté na železo, a hoci neobsahujú veľa vitamínu B12 a kyseliny listovej, majú podiel prakticky všetkých ostatných vitamínov, a preto by mali byť súčasťou každej diéty;
• obilniny – vo všeobecnosti majú dostatočný obsah železa, najmä ovos a obilninové vločky, hlavne kukuričné;
• mäso – je jediný známy zdroj vitamínu B12;
• ryby a morské živočíchy – slávka jedlá a srdcovky sú tiež bohaté na železo;
• ďalšie potraviny – vaječný žĺtok obsahujúci železo.